WING TZUN

Celá teória Wing Tzun sa opiera o zopár základných pravidiel:

1. Bojové princípy
2. Silové princípy
3. Základné pohyby (reakcie – deformácie)

Na najvyššej úrovni hierarchie vo WT sú štyri bojové princípy:

1. Keď je cesta voľná, choď dopredu!
2. Keď nie je cesta voľná (dôjde ku kontaktu), nalep sa!
3. Keď je sila príliš veľká, poddaj sa!
4. Keď protivník ustupuje, nasleduj ho!

Spôsob práce so silou vo WT určujú štyri silové princípy:

1. Uvoľni sa od svojej vlastnej “sily”!
2. Uvolni sa od “sily” protivníka!
3. Využi “silu” protivníka!
4. Pridaj svoju vlastnú “silu” k “sile”protivníka a použi ju proti nemu!

Vďaka intenzívnemu tréningu sa WT – študenti učia “požičať” energiu útoku kontrolovateľným a zámerným spôsobom “poddania sa”. Atakované časti tela sa “nabijú” silovým pôsobením súpera podobne ako stláčaná pružina, a celkovú energiu, ktorou sa zaoberali, nasmerujú proti súperovi.

Ďalšie prvky systému Wing Tzun

Reťazové údery
Formy

Formy vo Wing Tzun sú zostavy pohybov, ktoré pomáhajú študentom rozvíjať kľúčové schopnosti ako rovnováha, uvoľnenosť, koordinácia, správne dýchanie, ohybnosť a sila. Cvičenie foriem rozhýbe a zahreje telo, preto sa formy cvičia ako rozcvička pred ďalším tréningom. Formy nepredstavujú simuláciu boja a preto sa cvičia plynulo a pokojne.

Siu-Nim-Tao (malá myšlienka)

Táto forma, pozostáva z pohybov rúk, pričom študent stojí v základnom postoji (IRAS – internal rotation adduction stance – postoj, pri ktorom tlačíme stehná „dovnútra“). Tento postoj dodáva spodnej časti tela silu na udržanie rovnováhy, na kopy a kroky. Súčasne sa študent učí uvoľniť vrchnú časť tela a správne dýchať počas nácviku základných pohybov rúk.

Chum-Kiu (hľadanie mosta)

Táto forma, ktorá sa učí od štvrtého študentského stupňa, spája prácu nôh (kroky, kopy) s rôznymi kombináciami pohybov rúk. Študenti zlepšujú svoju rovnováhu pri pohybe a učia sa používať súčasne celé telo na zvýšenie efektivity jednotlivých techník.

Biu-Tze (bodajúce prsty)

Táto forma, ktorá sa učí od druhého technického stupňa, zahŕňa nebezpečnejšie útočné techniky Wing Tzun.

Mook-Yan Chong Fa (techniky na drevenom panákovi)

Táto forma, ktorá sa učí od štvrtého technického stupňa, sa cvičí na drevenom panákovi s troma „rukami“ a jednou „nohou“. Cvičenie, okrem iného, zlepšuje uhlovanie v technikách a pomáha rozvíjať výbušnosť. Rôzne kombinácie techník používané v tejto forme sú jedny z najefektívnejších v celom systéme Wing Tzun.

Look-Dim-Boon-Kwun Fa (techniky s dlhou palicou)

Táto forma, ktorá sa učí od šiesteho praktického stupňa, sa cvičí s ťažkou drevenou tyčou (asi 2,5 – 3 metre dlhou). Výrazne zlepšuje dynamickú silu a koordináciu cvičenca. Kroky a pohyby vrchnej časti tela obsiahnuté v tejto forme sa dajú takisto využiť aj v boji bez zbrane.

Bart-Cham-Dao Fa (motýlie meče)

Táto forma, ktorá sa učí od ôsmeho praktického stupňa, sa cvičí s párom čepelí (asi 30 cm dlhých) a učí, ako používať krátke rezné alebo sečné zbrane. Tak isto sa tu zlepšuje sila a presnosť pohybu bez zbraní, spolu s rovnováhou a rozsahom krokov.
Chi-Sao (lepiace ruky)

Chi-sao, niekedy nazývané duša systému Wing Tzun, je sparingové cvičenie zamerané ne rozvoj dotykových reflexov, rýchlosti, správneho tlaku vpred, koordinácie, rovnováhy a ostatných kľúčových prvkov potrebných k úspešnej sebaobrane.

Chi-sao je spojovacím článkom medzi cvičením WT techník samotných, prostredníctvom foriem a schopnosťou použiť tieto techniky v boji. Počas cvičenia Chi-saa sa študent učí odpútať svoju myseľ od priebehu boja. Telo získava schopnosť spontánne reagovať na tlak súpera, použitie naučených techník sa stáva vecou reflexu a nie rozmýšľania. Študent tak dokáže správne a veľmi rýchlo zareagovať na to, čo robí súper.
Lat-Sao (sparingové cvičenia)

V Lat-sau sa študenti učia používať princípy WT systému na sebaobranu. Lat-sao začína ako tréning dvoch ľudí, zameraný na zlepšenie schopnosti reagovať na rôzne kopy, údery, útoky kolenami či lakťami alebo pokusy o strhnutie súpera na zem. Využívajú sa tu schopnosti nadobudnuté v Chi-sau. Ide o rozvoj reflexov pri sebaobrane.

Program Lat-saa postupne prechádza k obrane proti viacerým, neskôr aj ozbrojeným útočníkom. Zároveň sa tu cvičia „jemné“ techniky, slúžiace na zneškodnenie súpera bez toho, aby sme mu nejako vážne ublížili.

Fázy boja

V reálnej sebaobrannej situácii – na rozdiel od športu a súťaží – pravidlá fair-play neexistujú! Preto je vo WT veľký význam kladený na tréning, ktorý je komplexný a reálny ako je to len možné, a ktorý berie na vedomie všetkých “päť vzdialeností“, ktoré sú časťou bojovej situácie.

V reálnom boji rozlišujeme 5 fáz :

1. Boj na dosah nôh
2. Boj na dosah rúk
3. Boj s kolenami a lakťami
4. Držanie, podrazenie a hádzanie
5. Boj na zemi

WT bojovník nepreferuje žiadnu z uvedených fáz (vzdialeností), pretože je pripravovaný na boj v ktorejkoľvek z nich. V hociktorej vyššie uvedenej situácii sú WT princípy úspešne aplikovateľné, čo je tiež jeden z dôvodov, prečo sa k WT obracia veľa študentov iných bojových umení.

História Wing Tzun

Pár slov k názvu bojového systému Wing Tzun Kung-fu:

Keďže tento systém vznikol v Číne, jeho názov sa popisoval čínskymi znakmi „…..“ a vyslovoval sa „ving čun (kung fu). Pri prepise do Angličtiny sa najprv používal názov „Wing Chun“, čo aj zodpovedalo danej výslovnosti. Avšak pri používaní mimo Ázie tak obľúbených skratiek sa zistilo, že znaky „WC“ sú už vyhradené pre istý druh toaletného zariadenia, čo sa javilo dosť nedôstojné pre tak seriózne bojové umenie. Pretože však neprišlo ku všeobecnej dohode, postupne vznikali rôzne prepisy názvu tohoto bojového umenia a rôzne názvy začali zároveň slúžiť na odlíšenie jednotlivých škôl a smerov. Tak prišli na svet Ving Chun, Wing Tchun, Wing Tsun, WingTsun, Ving Tsun, Ving Tchun, Wing Tzun …a možno aj nejaké iné. Aj keď výslovnosť a korene majú všetky tieto vetvy spoločné, líšia sa navzájom svojimi prioritami, kvalitou know-how, prístupom k tradíciám, otvorenosťou k študentom a schopnosťou akceptovať vývin.

V našej organizácii EBMAS (Emin Boztepe Martiel Arts System) sa vyučuje Wing Tzun Kung-fu, a tak sa budeme držať tohoto popisu aj pri popisovaní historických súvislostí. Dúfame, že to nikoho neurazí.

História

Takmer každý pozná nejaký štýl čínskeho bojového umenia, odovzdávaný z jednej generácie na druhú. Každý má svoju legendu o vzniku a vývoji, avšak pravdivosť týchto príbehov možno zaručiť len veľmi ťažko. Tieto legendy odovzdávané väčšinou len ústnou formou mohli byť nedorozumením pozmenené, úmyselne prikrášlené, alebo dokonca celkom vymyslené. A práve preto by asi nebolo najvhodnejšie nad týmto príbehom z dávnych dôb všelijako špekulovať, ale len na chvíľku privrieť oči a ponoriť sa do nasledujúcich riadkov ako do tajomných vôd, opradených tajomstvom.

Len máloktorý štýl čínskeho bojového umenia, ktoré dnes pozná celý svet pod všeobecným názvom kung fu či presnejšie Wu-shu, nemá svoje čo i len vzdialené korene v kláštore, kde indický mních Bodhidarma šíril Budhizmus – v kláštore Shaolin. Tento kláštor je v súčasnosti považovaný za kolísku čínskeho Kung Fu všeobecne a Bodhidarma za jeho otca.

Traduje sa, že pred viac než 250 rokmi v období panovania dynastie Ching, v dobe plnej nepokojov, ktorá si žiadala mladých mužov schopných bojovať, prejavili sa typické nedostatky klasických štýlov kung-fu (ktoré pretrvávajú dodnes) – výuka skutočného majstra trvala veľmi dlho, a kým sa z bojovníka stal kvalitný majster, bol už starý. V kláštore to nevadilo – mnísi na to mali celý život, ale na bojisku bol veľký nedostatok kvalitných bojovníkov. Z tohto dôvodu boli poverení najväčší majstri Kung-fu v kláštore Šaolin vyvinúť bojový systém, ktorý by bol zbavený nepraktických prvkov, bol by zameraný na rýchle ukončenie boja a dal by sa naučiť za zlomok času oproti klasickým štýlom.

O tomto nebezpečnom štýle sa dozvedeli vládnuci Manchovia a rozhodli sa kláštor zničiť. Tak bol tento svetoznámy kláštor prepadnutý ich vojakmi, ktorí ho vyplienili a vypálili. Podarilo sa im to však iba preto, lebo niekoľko zradných mníchov im pomohlo vstúpiť za brány kláštora. Ba dokonca sa v kruhoch čínskej tajnej spoločnosti nazývanej „TRIADA“ traduje, že kláštor zapálil jeden z mníchov- zradcov Na Ning Yee.

Veľký požiar prežilo len veľmi málo mníchov. Väčšina obyvateľov kláštora zahynula v plameňoch. Zachránili sa iba piati významní majstri, ktorí sa podieľali na vývoji nového bojového systému. Boli známi ako „piati starší“:

1 – Ng Mui – budhistická majsterka
2 – majster Chi Shin
3 – majster Pak Mei
4 – majster Fuk To Tak a
5 – majster Miu Hin

Pretože všetci títo majstri boli veľký odporcovia vládnucich Manchov, museli sa rôzne skrývať a meniť svoju identitu. Cestovali po celej krajine a obohacovali čínske legendy o množstvo nových príbehov.

Budhistická majsterka Ng Mui sa usadila v kláštore „Bieleho žeriava“ na hore Tai Leung, na hranici provincií Szechuan a Yunnan, kde sa naplno venovala meditácii a bojovému umeniu.

Ako žena však nemala dostatok sily na praktizovanie tvrdého Shaolinského Kung Fu, v ktorom bol aspekt sily obzvlášť kultivovaný, a preto sa venovala vývoju nového štýlu. Tento bol pravým opakom štýlov starých, v ktorých víťazil ťažší a silnejší. Jej nový štýl bol poddajný proti hrubej sile, obsahoval len techniky využiteľné v boji a neobsahoval hlboké postoje starých štýlov. Pozostával z troch kuenov bez zbraní či pomôcok a jedného kuenu na drevenom panákovi.

V tejto dobe sa do blízkosti hory Tai Leung prisťahoval Yim Lee so svojou dcérou Yim Wing Tzun a otvoril si tu malý obchod. Z malej Yim Wing Tzun časom vyrástla veľmi krásna dievčina. Mala síce veľa možností na dobrý vydaj, ale otec tak neurobil, lebo už ako dieťa ju sľúbil mladíkovi Leung Bok Chanovi. V ich blízkosti však žil notorický bitkár Wong, ktorý bol vždy pripravený zúčastniť sa akejkoľvek špinavosti. Obyvatelia dediny proti nemu nemohli nič podniknúť, pretože bol dobrý bojovník Kung Fu a navyše a navyše aj člen tajného spolku. Keď sa dozvedel o kráse Yim Wing Tzun, zaslal jej ponuku na sobáš spolu s upozornením, že použije násilie, ak bude odmietnutý tak ako ostatní nápadníci. Starý Yim Lee si robil spolu s dcérou starosti a obaja boli veľmi nešťastní. Nikto im nemohol pomôcť.

Avšak do dediny vždy raz za mesiac chodila majsterka Ng Mui nakupovať do obchodu starého Yim Leeho. Keď videla veľkú zmenu v ich správaní, zaujímala sa čo ich trápi. Keď si vypočula príbeh našich dvoch nešťastníkov, bola právom rozhorčená. Bola odhodlaná Yim Wing Tzun aj jej otcovi pomôcť, ale na druhej strane nechcela prezradiť svoju pravú identitu a napokon boj medzi ňou- slávnou majsterkou zo Shaolinského a bezvýznamným dedinským bitkárom bol pre ňu nevhodný. Preto sa rozhodla problém vyriešiť tak, že mladučkú Yim Wing Tzun naučí bojovať.

Vzala ju ako svoju žiačku do kláštora Bieleho žeriava. Asi po troch rokoch výuky nového štýlu u Ng Mui sa Wing Tzun vrátila späť k otcovi, už však ako majsterka v Kung Fu.

Akonáhle sa Wong dozvedel o tom, že sa Wing Tzun vrátila do dediny, začal ju neznesiteľne obťažovať a vyhrážať sa. Tento krát však už nemusela nikam utekať. Naopak, vyzvala ho na súboj. Násilník Wong sa potešil, myslel si že súboj vyhrá a odvedie si dievčinu domov. Keď ho však Yim Wing Tzun zrazila k zemi, kde zostal ležať, bolo mu jasné, že toto dievča si domov neodvedie.

Po tomto víťaznom boji pokračovala Wing Chun v cvičení u majsterky Ng Mui. Tá však už bola znudená z jednotvárneho života v kláštore a po nejakej dobe sa rozhodla pokračovať vo svojej ceste. Svojej žiačke povedala, aby nový štýl nevyučovala verejne, ale aby si našla aby si našla vhodného nasledovníka.

Neskôr, keď sa Wing Tzun vydala za Leung Bok Chana, často spolu debatovali o Kung Fu. Jej muž ju však nebral príliš vážne. Sám bol totiž bojovníkom Kung fu a myslel si, že jeho slabá žena nemôže rozumieť bojovému umeniu viac, než on. Keď však mal možnosť porovnať svoje Kung Fu s umením svojej ženy, bol šokovaný! Koľko krát spolu bojovali, toľko krát bol porazený. Umenie svojej ženy obdivoval a začal s ňou pravidelne cvičiť.

Z úcty k svojej manželke a učiteľke nazval tento nový, doposiaľ nepomenovaný, štýl po nej – WING TZUN KUNG FU.

Leung Bok Chan ďalej odovzdal svoje vedomosti o Wing Tzun Kung Fu prírodnému lekárovi Leung Lan Kwaiovi.

Leung Lan Kwai svoje znalosti o Kung Fu starostlivo tajil. Ani jeho najbližší priatelia nevedeli, že je majstrom Wing Tzun Kung Fu. Až po verejnom boji so skupinou bitkárov sa stala táto skutočnosť verejne známou. Leung Lan Kwai potom prijal za žiaka herca z divadelnej spoločnosti „Červená Džunka“, ktorý sa volal Wong Wah Bo. Vtedy bolo totiž obvyklé, že každý člen divadelného spolku niečomu z Kung Fu rozumel. Na „Červených Džunkách“ ako sa vtedy vravievalo divadelným spolkom- podľa lodí, na ktorých sa prepravovali herci z miesta na miesto, sa ukrývalo mnoho priaznivcov a mníchov z vypáleného Shaolinského kláštora. Oni samozrejme svoje znalosti Kung Fu neskrývali- ťažko by mohli, veď nimi boli preslávení.

Na „Červenej Džunke “ sa istú dobu skrýval aj majster Chi Shin- jeden z „Piatich starších“ Shaolinského kláštora, ktorý sa stal veľmi populárnym vďaka dokonalému zvládnutiu Kung Fu a obzvlášť techník s dlhou tyčou.

Mal niekoľko žiakov. Medzi nimi bol aj Leung Yee Tei, ktorý sa živil ako prievozník. Poháňal loď odpichovaním od dna dlhou tyčou a zrejme preto si najviac na umení majstra Chi Shina obľúbil práve túto techniku- techniku s dlhou tyčou, ktorú neskôr dokonalo zvládol.

Keď Wong Wah Bo poznal, že jeho druh na lodi ovláda techniku dlhej tyče, nechal si ju od Leung Lee Teia demonštrovať a na oplátku mu ukázal svoju štýl- Wing Tzun Kung Fu. Obaja potom obdivovali techniku toho druhého. Dopadlo to tak, že sa navzájom začali učiť. A tak sa Wing Tzun Kung Fu obohatilo o techniku s dlhou tyčou. Počas výuky obaja zistili, že technika s dlhou tyčou sa dá dobre vylepšiť použitím princípov z Wing Chun Kung Fu a Chi Saom. Vyvinuli preto Chi Kwun, metódu podobnú Chi Sau, čo v preklade znamená „lepiace sa ruky.“ Okrem iného tiež zmenili držanie tyče a prevzali techniku kroku z Wing Tzun, čím techniku majstra Chi Shina- techniku dlhej tyče- pozmenili a urobili ju účinnejšou v boji.

Ako veľmi starý muž prijal Leung Lee Tei za svojho žiaka Leung Jana známeho lekára z mesta Fathan, ktoré je jedným zo štyroch najznámejších miest v provincii Kwantung.

Leung Jan bol veľmi dobrý i obľúbený lekár a mal aj svoju vlastnú lekáreň, do ktorej si chodilo kupovať svoje lieky mnoho obyvateľov Fathanu. Vo svojom voľnom čase sa venoval literatúre a bojovým umeniam. Hľadal, no nemohol však stále nájsť taký štýl, ktorý by mu vyhovoval po všetkých stránkach. Vadili mu hlboké postoje, nepraktické pohyby, technika bez významu a tupé používanie hrubej sily. Po dlhých rokoch hľadania toho pravého štýlu sa stretol s Leung Lee Teiom, ktorý ho zasvätil do tajov Wing Tzun Kung Fu. Sláva o jeho umení a schopnostiach v boji sa veľmi rýchlo rozšírila po celom širokom okolí a priniesla so sebou mnoho výziev na súboj. Leung Jan sa však naozaj nebál bojovať a získal prezývku „Kung Fu kráľ Wing Tzun Kung Fu“.

Pretože bol zámožný muž, nemusel prijímať žiakov, aby si výukou Kung Fu zarábal na živobytie. Avšak potreboval niekoho, s kým by mohol sám cvičiť. Preto mal žiakov len veľmi málo. Medzi nich patrili aj jeho synovia Leung Tsun a Leung Bik.

Kung Fu cvičil každý deň, keď zatvoril svoju lekáreň. Hneď vedľa jeho lekárne pracoval menič peňazí- Chan Wah Shun. Kung Fu sa mu veľmi páčilo a túžil sa stať žiakom majstra Leung Jana, ktorého nesmierne obdivoval. Jeho spoločenské postavenie mu však nedovoľovalo osloviť zámožného a uznávaného majstra. Preto mu nezostávalo nič iné len ho tajne pozorovať a pokúšať sa napodobňovať majstrove cvičenie. Avšak jeho snaženie malo len malé úspechy. Pýtate sa prečo? – Wing Tzun Kung Fu sa nikto nemôže naučiť odpozeraním. Len pod vedením skúseného učiteľa je možné vniknúť do tajov tohto bojového umenia. Preto jedného dňa Chan Wah Shun pozbieral všetku svoju odvahu a oslovil majstra Leung Jana. Prosil ho o výuku, no majster ho však odmietol. Chan Wah Shun sa však nevzdával. Ďalej tajne pozoroval cvičiaceho majstra, ktorého tak strašne obdivoval. Zoznámil sa s jedným z jeho žiakov, ktorý mal prezývku „Drevený Wah“, pretože trénoval tak tvrdo, že často odrazil svojimi tvrdými pažami silné „ruky“ na drevenom panákovi. Po nejakej dobe ho prehovoril, aby ho tajne, bez vedomia majstra Leung Jana naučil niektoré pohyby z Wing Tzun Kung Fu. Keď potom raz večer majster Leung Jan nebol prítomný na hodine so svojimi žiakmi priviedol „Drevený Wah“ Chan Wan Shuna medzi ostatných žiakov. Keď sa ostatní dozvedeli, akým spôsobom sa už dlhú dobu Chan Wah Chun učí Wing Tzun, vyzval ho Leung Tsun na testovací súboj. Leung Tsun však nikdy netrénoval tak pilne ako ostatní žiaci a navyše bol zrejme presvedčený, že ako majstrov syn musí byť prirodzene lepší ako ostatní. Počas súboja ho Chan Wah Shun udrel dlaňou tak silno, že Leung Tsun spadol na majstrovu obľúbenú stoličku, na ktorej sedel vždy počas výuky a zlomil jej jednu nohu. Všetci sa veľmi zľakli. Nohu majstrovej obľúbenej stoličke nešikovne pripevnili a zamaskovali. Keď sa ešte v ten večer majster usadil na svoju obľúbenú stoličku, aby sa navečeral….. Neskôr sa všetko o návšteve Chan Wah Shuna dozvedel a poslal „Dreveného Waha“, aby návštevníka priviedol. Jeho samého neskôr dôrazne poučil, že je nesprávne a odsúdeniahodné, aby žiak bez povolenia svojho majstra učil niekoho ďalšieho. „Drevený Wah“ si myslel, že majster chce Chan Wah Shuna potrestať, a preto namiesto toho, aby ho priviedol, doporučil mu opustiť mesto pred hnevom veľkého majstra Leung Jana. Neskôr však pochopil, že majster chcel len vidieť koľko sa toho Chan Wah Shun naučil, a tak „Drevený Wah“ svojho kamaráta vyhľadal a priviedol. Potom čo ho majster Leung Jan vyskúšal, bol bez pripomienok Chan Wah Shun prijatý za žiaka. Za krátku dobu Chan Wah Shun spravil veľké pokroky.

Veľmi často totiž prichádzal vzhľadom na svoje povolanie meniča peňazí do konfliktu s rôznymi „živlami“, a preto mal dostatok príležitostí otestovať svoje umenie v praxi.

Aj on sa neskôr stal slávnym bojovníkom Wing Tzun Kung Fu. Preto ho chcela vládnuca trieda Manchov zamestnať ako inštruktora pre výcvik svojich vojsk. Ale pre Chan Wah Shuna, nasledovníka veľkého majstra Leung Jana, bolo Wing Tzun Kung Fu predovšetkým záľubu a nie povolaním. Preto lákavú ponuku, ktorá znamenala veľký vplyv, moc a peniaze odmietol.

Nikdy si ani nezaložil vlastnú školu. Vždy si prenajímal podľa potrieb rôzne priestory a behom 36 rokov, počas ktorých vyučoval Wing Tzun Kung Fu, prijal len 16 žiakov. Jeho syn Chan Yu Min sa neskôr preslávil ako „kráľ dlhej tyče siedmich provincií“. Vo veľmi pokročilom veku majster Chan Wah Shun prenajal k výuke rodinný kláštor klanu Yip, kde tiež prijal svojho posledného, šestnásteho žiaka – Yip Mana.

Escrima

Escrima, Arnis, Kali, sú len niektoré z bojových umení, ktoré do sveta rozšírili filipínci. Nech už je pomenovanie akékoľvek, tieto umenia majú za sebou dlhú a búrlivú históriu a v súčasnoti sa stávajú čoraz populárnejšími.

Filozofia Escrimy, tak ako je vyučovaná Veľmajstrom Rene Latosom, je veľmi jednoduchá : celok je významnejší ako súčet jednotlivých častí. Jednotlivé techniky nefungujú samostatne tak efektívne, ako keď sú skombinované s koncepciou sily, rovnováhy, rýchlosti, načasovania a taktiež psychickým rozpoložením. Keď skombinujeme tieto prvky, výsledok ako celok je oveľa účinnejší, ako by bol súhrn jednotlivých častí.

Escrima učí študentov používať rôzne zbrane (krátka tyč, dlhá tyč, dve tyče, nože, … )

Stránka Latosa Weapon System : www.escrima-concepts.com.

Dai Sifu Emin Boztepe

Emin Boztepe študoval bojové umenia od roku 1976. Trénoval mnoho štýlov :

1. Taekwondo
2. Shotokan karate
3. Muai Thai (thaiský box)
4. Turecký wrestling
5. Box
6. Wing Tzun systém Leung Tinga
7. PMAS Escrima systém Latosa

V súčasnosti sa Emin venuje štúdiu a šíreniu výhradne Wing Tzun Kung Fu a Latosa Weapon System (Escrimy). Keďže vedie medzinárodnú organizáciu EBMAS, väčšinu svojho času strávi poriadaním seminárov po celom svete. Vo voľnom čase pracuje na svojej hereckej kariére.

Začiatky

Eminove začiatky v Nemecku neboli ľahké hlavne kvôli jeho tureckému pôvodu. Bol stálym terčom rasových útokov a obvykle sa slovné urážky rýchlo zmenili na fyzické násilie. Schopnosť brániť sa sa stala postupne nevyhnutnou. Jeho otec ho viedol k tomu, aby začal s tréningom, a tak Eminova kariéra v bojových umeniach odštartovala, keď mal 14 rokov. Cvičenie sa rýchlo stalo pre neho posadnutosťou, a tá mu ostala do dnešných dní.

Skutočný bojovník

Vďaka Eminovmu uprednostňovaniu efektívnych techník sebaobrany vidí sám seba nie ako športovca, ale ako bojovníka. Bola to tá istá potreba, ktorá ho priviedla cez ostatné bojové umenia k Wing Tzun, keď uvidel ukážky v Nemecku. To ho viedlo k vyhľadaniu popredných medzinárodných, konkrétne európskych, majstrov Wing Tzun. Po mnohých rokoch trénovania tohoto bojového systému je presvedčený, techniky a filozofia Wing Tzun sú tie pravé. Dnes je hlavou vlastnej úspešnej organizácie EBMAS (Emin Boztepe Martial Arts System), ktorá šíri Wing Tzun a Latosa Escrimu vo viac ako 40 krajinách.

Stelesnenie Wing Tzun filozofie

Život Emina Boztepeho je ako zrkadlo Wing Tzun filozofie, ktorá sa učí v EBMAS – byť priebojný vo všetkých nepríjemných stretnutiach, ale taktiež učí vyhýbať sa konfliktom vždy, keď je to možné. Pokiaľ sa už konfliktu nedá vyhnúť, postavte sa proti tomu čelom, skončite to rýchlo, vynaložte čo najmenej energie ako je možné a pokračujte vo svojej ceste. Podľa filozofie Wing Tzun je najjednoduchšia, najľahšia a najefektívnejšia cesta tou najlepšou cestou. „Vyhnúť sa fyzickej konfrontácii, ktorá nie je potrebná neznamená, že ste zbabelci, ale ukazuje pokoru,“ tvrdí Emin. „Na druhej strane, ak neexistuje iná voľba, konfliktu sa musíme postaviť čelom, kvôli možnému zraneniu Vašej osoby, Vašich milovaných. Toto zahŕňa aj moju Wing Tzun rodinu, ktorá je v súčasnosti vo viac ako 40 krajinách.“ Aj keď Emin trénoval veľa rozdielnych disciplín bojových umení, v dnešnej dobe zakladá svoju sebaobranu výhradne na Wing Tzun a Escrime. Cíti, že mu to pomáha naplniť jeho filozofiu o ukončení konfliktu rýchlo, použitím efektívnych a jednoduchých techník. Tento typ techník je značkou Wing Tzun. Emin priznáva: „Ja verím v použitie techník, ktoré fungujú najrýchlejšie ako je to možné a minimalizujú moje zranenia. Wing Tzun filozofia vraví: byť láskavý k Vašemu protivníkovi znamená byť krutý sám k sebe. Prečo byť láskavý a príjemný k niekomu, kto sa pokúša zraniť Vás alebo Vašich priateľov?

Tréning

Filozofia Wing Tzun zastáva spôsob reálneho tréningu. Emin cíti, že toto je jeden z najdôležitejších faktorov vo vývoji efektívnych sebaobranných techník. Aj keď Emin verí aj v ďalšie formy tréningu ako trénovanie na boxerskom vreci, aerobik atď. .., domnieva sa však, že nič nemôže nahradiť realistický sparing (Lat Sao) a Wing Tzun Chi Sao cvičenia so skutočným partnerom. Emin zdôrazňuje, že tréning by sa mal stať pravidelnou záležitosťou pre každého, kto to s cvičením bojového umenia myslí vážne. „Môžete mať najlepšie techniky a najlepších inštruktorov, ale keď netrénujete pravidelne a realisticky, bude to nanič,“ Emin sám plní tréningový plán 4 hodiny denne.

Dai Sifu Emin dnes

Emin je profesionálnym WT inštruktorom a behom uplynulých 25 rokov sa stal široko uznávaným pre svoje bojové schopnosti. Jeho semináre sa tešia veľkej popularite v Európe, ale aj v Spojených štátoch a Kanade. Bol jediný inštruktor v Európskej Wing Tsun Organizácii (EWTO), ktorý bol autorizovaný jeho Si-Fu Keith Kernspechtom k výuke Wing Tzun celosvetovo. Bol taktiež inštruktorom pre Americkú Wing Tzun Organizáciu (AWTO) a Škandinávsku Wing Tzun Organizáciu (Fínsko, Švédsko, Nórsko – SWTO) a svoj čas rozdeľoval medzi Amerikou a Európou. Trénoval aj príslušníkov elitných a armádnych zložiek zahrňujúcich tím FBI pre záchranu rukojemníkov (Hostage Rescue Team – HRT) a 4th Recon Battalion of the US Marine Corps (námorné vojsko USA). Emin Boztepe je držiteľom 6 praktického stupňa vo Wing Tzun (majster) a je tak držiteľom najvyššieho majstrovského stupňa v Amerike. V súčasnosti so svojím talentom pokračuje v šírení Wing Tzun medzinárodne prostredníctvom vlastnej organizácie EBMAS (Emin Boztepe Martial Arts System).

Veľmajster Yip Man

Svojho času bol Yip Man veľmajstrom vo svete kung fu. Majúc neobvyklý temperament a sebaúctu, veľmajster Yip nevenoval veľkú pozornosť obyčajným svetským márnostiam ako napríklad sláva a bohatstvo, nebol hrubý, ani nepohŕdal ľuďmi ako niektorí majstri kung fu. Nikdy sa nepretvaroval, mal dar šíriť okolo seba pokoj a pohodu. Jeho úprimnosť, vrelosť a pohostinnosť boli evidentné v mnohých smeroch. Bol pravý gentleman a učenec reprezentujúci rozvážnosť a kultivovanosť. Pri rozhovoroch s ľuďmi sa prejavoval jeho bezstarostný a priateľský charakter.

Vznešený fanúšik Kung Fu

Narodený vo veľmi rešpektovanej rodine, bohatý majiteľ rozľahlej farmy a domov po celej dĺžke jednej ulice. Mal byť mladým šľachticom, vedúcim bezpečný a pokojný život. Napriek tomu, k všeobecnému prekvapeniu, prejavil veľký záujem o bojové umenia. A tak sa vo veku 13 rokov začal učiť kung fu u Chan Wah Shuna, ktorého prezývali „Wah – menič peňazí“. Wah bol obľúbeným žiakom veľmajstra Leung Jana z mesta Fatshan, provincie Kwantung v Číne. Wah – menič peňazí si musel prenajímať súkromné priestory pre výcvik svojich nasledovníkov, lebo nemal stále miesto pre svoju školu. Yip Manov otec mu dovolil používať chrám klanu Yip. Uvalenie vysokých poplatkov za školné na svojich študentov (obvykle viac ako 3 taely striebra na mesiac), malo za následok malé množstvo žiakov. Yip Man, syn majiteľa pozemku, sa stal blízkym spoločníkom Waha. Očarený jeho kung fu technikami sa Yip Man rozhodol nasledovať Waha a vykročiť na cestu bojových umení. Tak jedného dňa k Wahovmu prekvapeniu priniesol Yip Man 3 taely striebra a žiadal o prijatie za žiaka. To vzbudilo Wahovo podozrenie ako mohol získať toľko peňazí. Od Yip Manovho otca sa dozvedel, že chlapec rozbil svoju pokladničku s úspormi, aby mohol zaplatiť za výuku. Dojatý Yip Manovou dychtivosťou a pevným rozhodnutím učiť sa kung fu, ho prijal za žiaka. Neučil ho ale s veľkým nadšením, pretože sa na neho pozeral ako na mladého gentlemana príliš krehkého pre bojové umenie. Yip Man sa napriek tomu snažil naučiť čo najviac, využívajúc svoju inteligenciu a pomoc svojich starších kung fu bratov (si-hingov). To odvrátiolo Wahovu zaujatosť, a ten zaujal seriózny postoj k Yip Manovej výuke. Wah, počas 36 rokov svojej výuky, učil iba 16 žiakov vrátane vlastného syna Chan Yu Mina. Yip Man bol spomedzi nich najmladší. Keď mal Yip Man 16 rokov, podľahol Wah-menič peňazí chorobe. V tom istom roku opustil Yip Man Fatshan a odišiel do Hong Kongu, aby mohol pokračovať vo vzdelávaní na St. Stephen’s College.

Požehnanie alebo kliatba?

Počas štúdia sa Yip Manovi stala jedna príhoda, na ktorú nikdy nezabudol – zlyhanie, z ktorého sa stalo skryté požehnanie. Bola to porážka v boji, ktorá viedla k dosiahnutiu najväčšej pocty v jeho kung fu kariére. Ako aktívny teenager bol členom skupinky mladíkov, ktorí mali radi spory s ich európskymi spolužiakmi. Tým, že Yip Man cvičil bojové umenie, veľmi často v potýčkach porazil svojich európskych protivníkov napriek tomu, že bol omnoho menší. Vo svojich spomienkach priznáva, že bol vtedy na seba veľmi pyšný.

Výzva k boju

Jedného dňa mu jeho spolužiak Lai povedal: „Poznám jedného človeka, čo sa venuje kung fu, je mu tak okolo päťdesiatky a je to priateľ môjho otca precujúci v našej obchodnej spoločnosti. Trúfol by si si dať s ním menší zápas?“ Yip Man, arogantný mladík, ktorý nikdy nepoznal porážku nebojac sa v tom čase nikoho, sľúbil, že sa s týmto pánom stretne. V dohovorený deň sa Yip Man, vedený svojim spolužiakom, išiel stretnúť so starčekom do spoločnosti na výrobu hodvábu v Hong Kongu na Jervois Street. Po krátkom predstavení Yip Man vysvetlil aké má úmysly. Muž, predstavený Yip Manovi ako pán Leung, odpovedal so smiechom: „Tak ty si študent cteného majstra Chan Wah Shuna z Fatshanu? Si mladý. Čo si sa naučil od svôjho Si-Fu (učiteľa, kung fu otca)? Už si sa naučil Chum Kiu (zostava techník pre pokročilejších žiakov)?“ Yip Man bol taký dychtivý po boji, že pána nepočúval a na odpoveď vydal zo seba len zopár bezvýznamných slov vyzliekajúc si svoj dlhý kabát, pripravujúc sa na boj.

Prvá porážka

Vtedy starec s úsmevom povedal Yip Manovi, že môže zaútočiť na akúkoľvek časť tela, a že on sám bude útoky iba odrážať a neskúsi žiadny protiútok a v žiadnom prípade sa ho nechystá zraniť. To Yip Mana ešte viac rozzúrilo. Napriek tomu však bojoval s pokojne a chladnokrvne. Na starca zaútočil divokými útokmi, ktoré boli ľahko odrazené a nakoniec bol Yip Man opakovane zrazený k zemi. Vždy keď ležal na zemi, ihneď vstal a zahájil ďalší útok len aby zistil, že musí priznať porážku. Neskôr sa zistilo, že tento postarší muž bol pán Leung Bik, najstarší syn veľmajstra Leung Jana z Fatshanu, učiteľ (si-fu) Chan Wah Shuna-meniča peňazí, ktorý vyučoval Yip Mana. Od tej doby Yip Man nasledoval Leung Bika niekoľko rokov a naučil sa všetky tajomstvá bojového umenia Wing Tzun Kuen. Vo veku 24 rokov sa Yip Man vrátil do svojho rodného mesta Fatshanu.

Žiadny zámer vyučovať

Behom niekoľkých posledných desaťročí bol Yip Man veľmi vysoko hodnotený v umení boja ľuďmi z Fatshanu, ale nikdy nemyslel na to, že by svoje schopnosti kohokoľvek naučil. Vždy mal na pamäti príkaz Wing Tzunu, že jeho rozšírenie je v rozpore s želaním jeho zakladateľov. Nikdy nemal záujem predať svoje schopnosti komukoľvek, dokonca ani vlastnému synovi. Preto si taktiež nevedel predstaviť, že by sa raz stal inštruktorom tohoto umenia.

Vývoj Wing Tzun

V roku 1949, pomocou Lee Mana, bol Yip Manovi ponúknutý post učiteľa kung fu v spoločnosti pracujúcich v rešaturácii v Hong Kongu. Po veľkom prehováraní nakoniec ponuku prijal. Po dvoch rokoch činnosti si Yip Man otvoril vlastnú školu v oblasti Yamaki v Kowloone a začal prijímať aj iných žiakov ako pracujúcich v reštaurácii. Neskôr, keď prichádzalo stále viac a viac žiakov, musel sa presťahovať do vetších priestorov. Yip Manova sláva a praktická hodnota Wing Tzun boli zvlášť cenené členmi polície, ktorí v stále väčšom počte navštevovali jeho školu.

Koniec výuky

Jeho posledný úspech pri propagácii Wing Tzun, predtým ako zanechal učenie, bolo založenie Hong Kong Ving Tsun Athletic Association v roku 1967. V máji 1970, keď boli triedy jeho telocvične riadne uvedené do chodu, sa Yip Man rozhodol vzdať výuky, aby si užil tichý a pokojný život. Výuku odovzdal svojmu obľúbenému žiakovi Leung Tingovi.

Oslovovanie

Aj keď sa v praxi a počas výuky veľmi nepoužíva, je vecou slušnosti, aby sa na oficiálnych akciách typu semináre alebo tréningové kempy dodržiavala určitá hierarchia v oslovovaní. Zároveň je vecou osobného záujmu, aby bol človek oboznámený s terminológiou používanou v organizácii, ktorej je členom.

• Sifu – všeobecné označenie majstra Kung-fu
• Si-fu – otec učiteľ, Kung-fu otec
• To-dai – žiak, študent, Kung-fu syn
• Si-hing – starší Kung-fu brat
• Si-dai – mladší Kung-fu brat
• Si-je – staršia Kung-fu sestra
• Si-mui – mladšia Kung-fu sestra
• Si-mo – manželka Si-fu, Kung-fu matka
• Si-pak – starší Kung-fu brat Si-fu
• Si-sok – mladší Kung-fu brat Si-fu
• Si-kung – učiteľ Si-fu, Kung-fu dedo
• Si-jo – učiteľ Si-kung

zdroj: http://www.sebaobrana.sk   http://www.ebmas.net